Skupina bohatých ekonomík G7 čelí kritike odborníkov na klímu a aktivistov po tom, ako lídri na víkendovom samite v japonskej Hirošime neprijali prísnejšie záväzky týkajúce sa odklonu od fosílnych palív v energetickom sektore. Informoval o tom dnes denník Financial Times (FT). Uviedla, že Nemecko a Japonsko uspeli vo svojom úsilí ponechať priestor na využívanie plynu, resp. uhlia.
Výstraha
Samit sa konal krátko po tom, ako Svetová meteorologická organizácia varovala pred rastúcou pravdepodobnosťou, že globálne otepľovanie klímy dosiahne do piatich rokov hranicu 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Skupina krajín na čele s Holandskom, Novým Zélandom a Čile v piatok vyzvala skupinu G7, aby viedla úsilie o ukončenie používania fosílnych palív, ktoré spôsobujú zmenu klímy.
Vedúci predstavitelia Spojených štátov, Kanady, Japonska, Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska venovali tejto otázke značný priestor v sobotňajšom spoločnom vyhlásení, ale nestanovili termín na zatvorenie uhoľných elektrární. Zaviazali sa urýchliť tento proces a tiež sa prihlásili k cieľu „úplne alebo z väčšej časti dekarbonizovať“ energetický sektor do roku 2035.
Ignorovanie výstrah
Podľa FT sa Japonsko, ktoré je po jadrovej katastrofe vo Fukušime v roku 2011 do značnej miery závislé od uhlia, ropy a plynu, postavilo proti stanoveniu konečného termínu pre uhoľnú energetiku. Noviny uvádzajú, že vyhlásenie zo samitu obsahuje aj pasáž, v ktorej sa vyzdvihujú výhody „zvýšených dodávok“ skvapalneného zemného plynu.
Podľa Aldena Meyera z výskumného inštitútu E3G, ktorý sa špecializuje na otázky klímy, „naliehanie Nemecka na väčšie verejné investície do plynu“ a odmietanie Japonska odmietnuť uhlie „podkopávajú vedúcu úlohu G7 v čase, keď je to naliehavo potrebné“. Kritika prichádza aj zo strany aktivistických skupín, ako je Sieť pre klimatické opatrenia, ktorá združuje stovky organizácií. Skupina označila „slabé záväzky“ prijaté na samite za neprijateľné ignorovanie „rastúcich varovaní vedcov z celého sveta“.
zdroj: ČTK