Nejde ani tak o to, že vyspelý svet zažíva jedno z najdlhších období nepretržitého hospodárskeho rastu po druhej svetovej vojne. Súčasný stav má niektoré paralely so situáciou v poslednej tretine 19. storočia.
Makroekonomický analytik poradenskej spoločnosti TS Lombard Dario Perkins si všimol, že finančná kríza, ktorá po sebe zanechala deflačné tlaky, nízky rast produktivity práce, príjmov obyvateľstva, vzostup populizmu alebo averziu voči globalizácii, nie je vlastne nič nové. Podobnej situácii vyspelá časť sveta čelila začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia.
V roku 1873 potom odštartovala vôbec prvá celosvetová hospodárska kríza, ktorá trvala len v Spojených štátoch celých šesť rokov. Predchádzalo jej okrem iného dlhé obdobie hospodárskeho rastu a nízka nezamestnanosť. To všetko v kombinácii s optimizmom a vierou, že rast bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Krach Viedenskej burzy v máji 1873 všetky ružové vyhliadky uťal. Finančná kríza sa začala šíriť do zvyšku sveta a čoskoro sa pretavila v krízu ekonomickú. Či sa história aj tentoraz zopakuje, napovie vývoj v najbližších mesiacoch.