Extrémne uvoľnená menová politika americkej centrálnej banky v podobe nulových úrokových sadzieb a rozsiahleho kvantitatívneho uvoľňovania sa blíži k svojmu koncu.
Americká ekonomika rýchlo rastie, a hoci sa nezamestnanosť ešte nevrátila na predkrízovú úroveň, vysoká inflácia je dôvodom, prečo by mal Federálny rezervný systém začať uvažovať o zmene trasy svojej menovej politiky. Myslí si to šéf atlantskej pobočky Federálneho rezervného systému Raphael Bostic. Bostic patrí v rámci Fedu k takzvaným jastrabom a zastával tak začatie zvyšovania úrokových sadzieb už v roku 2022.
Ale nie je sám. Prezident richmondskej pobočky Fedu Tom Barkin uviedol, že americká inflácia už je spoľahlivo na takej úrovni, ktorá priamo zvyšovanie úrokových sadzieb vyžaduje. „Ak sa inflácia dostala na dve percentá, a myslím, že tam už dávno je a podľa všetkého tam zostane, úrokové sadzby by mali rásť,“ uviedol Barkin podľa agentúry Reuters.
Najprv ale bude musieť dôjsť k obmedzovaniu a postupnému ukončeniu takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania, pomocou ktorého sa Fed snaží do ekonomiky napumpovať peniaze a podporiť jej rast. Zníženie objemu nákupov vládnych dlhopisov americkou centrálnou bankou by mohlo prísť už v poslednom štvrťroku tohto roka.