Behom posledných týždňov preniklo do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany Taiwanu neobvyklé množstvo čínskych vojenských lietadiel. Zvýšené napätie v priestore Taiwanského prielivu sa prekrýva s udalosťami v Hongkongu.
Ostrovný Hongkong funguje podobne ako Taiwan inak než pevninská Čína, ktorá avšak všetky teritóriá považuje za svoj nedeliteľný štát a skôr alebo neskôr bude požadovať, aby fungovali ako ona.
Oba ostrovy sú dnes previazané niekoľkými podstatnými spôsobmi. Protesty v Hongkongu spustil vydávajúci zákon, ktorý bol navrhnutý kvôli prípadu hongkongského občana, požadovaného Taiwanom k vydaniu za vraždu, ktorú tam spáchal. Behom protestov slúžil Taiwan ako príklad, že demokratický ostrovný národ môže obstáť v tieni Číny. A teraz, keď sa Čína púšťa do presilovky, aby dostala Hongkong celkom pod kontrolu, Taiwan ponúkol podporu a útočisko pro-demokratickým protestujúcim. Tým Čínu ešte viac popudil. A aby toho nebolo málo, Tsai Ing-wen bola znovu zvolená prezidentkou Taiwanu – obavy Číny z formálnej deklarácie nezávislosti ostrova tak narastajú, rovnako ako z posilnenia separatistických nálad v Hongkongu.
Vzťah medzi Taiwanom a Spojenými štátmi je od ovládnutia Číny komunistami komplikovaný. USA podporovali nacionalistov, ktorých viedol Chang Kai-shek, a naďalej chránili a uznávali jeho režim ako skutočný čínsky štát sídliaci na ostrove Taiwan. Pre USA to bol status quo až do chvíle, kedy sa Nixon pokúsil o oslabenie Sovietskeho zväzu naviazaním spolupráce s komunistickou Čínou. USA tak nakoniec uznali komunistov za legitímnych vládcov Číny, aj keď naďalej považovali Taiwan za svojho spojenca. A taktiež ho stále podporujú. Zbraňami, bezpečnostnou spoluprácou a obchodom. Napriek tomu, oficiálne uznanie Taiwanu ako suverénneho štátu je pre každú krajinu, ktorá má nejaké väzby na Čínu, zamietnuté.
Čína vždy protestovala proti americkému vzťahu s Taiwanom a stále prisahá, že provincia odpadlíkov bude nakoniec znovu zlúčená s pevninou. Po desaťročia bolo pred toto zlúčenie vkladané v prejavoch slovo „mierové“. Tento rok v máji čínskej výročnej deklarácii o opätovnom zlúčení s Taiwanom táto štandardná formulácia zrazu chýbala.
USA sa aj naďalej zaväzujú poskytovať Taiwanu, jednému zo svojich hlavných obchodných partnerov v regióne, pomoc a ochranu. Rovnako vyjadrili podporu hongkongským a pro-demokratickým demonštrantom. Ale tak ako pandémia, tak globálne obchodné záujmy i nadchádzajúce americké prezidentské voľby ukazujú, že štekajúce USA príliš hrýzť nebudú. Neskrývané čínske kroky v Hongkongu naznačujú, že prezident Xi práve na takúto konšteláciu vsádza. Ešte zrejmejšie aktivity Číny okolo Taiwanu to len potvrdzujú.
USA nedávno ohlásili zníženie počtu vojakov rozmiestnených v Nemecku, opustili svojich kurdských spojencov v Sýrii a skomplikovali vzťahy s ďalším svojím spojencom – Ukrajinou. Nie je ťažké si potom predstaviť Trumpovú administratívu, ako pokračuje „predajom“ Taiwanu v rámci zníženia amerických pozícií v Ázii a Tichomorí. A to všetko len kvôli pár obchodom s poľnohospodárskymi komoditami a ďalším stimulom hospodárskeho oživenia pred novembrom, v zúfalej snahe prezidenta dosiahnuť na druhé funkčné obdobie.
George Hays II
Vedúci katedry medzinárodných vzťahov
Anglo-American University v Prahe