obchod, nakupovanie, nakupování, cena, cenovka, inflace, supermarket

Nie je milión ako milión. Pri zvýšenej inflácii sa ľudia dívajú na cenovky v supermarketoch, na aktualizáciu poistky však zabúdajú

Medziročná inflácia v auguste klesla na 9,7 percenta, napriek tomu sú Slováci pri nákupoch stále obozretní. Vyplýva to z aktuálnych dát Štatistického úradu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo pri nákupoch potravín alebo oblečení ľudia berú ohľad na infláciu, pri uzavretých poistkách to tak väčšinou nie je. Ochota Slovákov indexovať, čiže aktualizovať výšku poistnej sumy, je podľa odborníkov veľmi nízka. Reálna hodnota peňazí, ktoré v prípade plnenia dostanú, tak v dôsledku inflácie klesá približne o štvrtinu. V najväčšom ohrození sú mladí ľudia, ktorí si na seba berú záväzky alebo zakladajú rodiny.

Rast inflácie na Slovensku po jeden a pol roku zvoľnil na jednocifernú hodnotu, v júli spotrebiteľské ceny stúpli proti rovnakému obdobiu minulého roka o 9,7 percenta. Inflácia zvoľnila tempo už piaty mesiac po sebe, v júni predstavovala 10,8 percenta. Napriek tomu stále platí, že Slováci sa pri nákupoch oblečenia či jedla dívajú na cenovku a utrácajú menej, a to medziročne o dve a pol percenta. „Medzimesačne zlacneli potraviny, najmä zelenina, mlieko, syry a vajcia. Vďaka výpredajom počas júla aj odevy a obuv,“stojí v tlačovej správe Štatistického úradu SR.

Inflácia má okrem rastúcej cenovej hladiny produktov v obchodoch a supermarketoch vplyv aj na výšku poistenia. Pokiaľ si ľudia zriadili životné poistenie na určitú fixnú sumu pred dvoma rokmi, keď sa inflácia na Slovensku pohybovala na úrovni okolo troch percent, a jeho výšku neaktualizovali, môže to v súčasnosti mať určité následky. „Klient síce dostane pri prípadnom plnení stále tú istú – dohodnutú sumu, krytie životných nákladov však bude náročnejšie, pretože si v súčasnej situácii kúpi logicky menej, než koľko si za rovnaké peniaze kúpil pred pár rokmi,“ vysvetľuje David Poes, riaditeľ životného poistenia poisťovne YOUPLUS. 

V najväčšom ohrození sú podľa Poesa väčšinou mladí ľudia, ktorí zakladajú rodiny alebo si berú záväzky, napríklad hypotéku na bývanie. „Pokiaľ svoju zmluvu neupravujú podľa aktuálnej situácie, a to nielen voči inflácii, ale aj voči svojim potrebám, tak potom poistenie nemusí v momente škodovej udalosti pokrývať dané riziko v dostatočnej výške,“ opisuje Poes.

Zdravie je pred majetkom až na druhom mieste

Zatiaľ čo cenu nehnuteľnosti je možné pomerne ľahko overiť, stanoviť správne poistné sumy pri životnom poistení býva výrazne zložitejšie. Paradoxom podľa odborníkov zostáva, že zatiaľ čo svoj byt či auto chráni väčšina obyvateľov, v prípade svojho zdravia ide stále o menšinu. V situácii rastúcej inflácie by bolo správnym krokom revidovať skutočnú hodnotu svojich potrieb, cieľov, záväzkov a adekvátne im prispôsobiť poistné sumy. 

Svoje slová ilustruje na zámere kúpy bytu. Osoba v takom prípade pozná svoj príjem aj svoje náklady a vie, že potrebuje pre budúcu hypotéku nazhromaždiť minimálne desať percent budúcej ceny nehnuteľnosti. „Jeho životné poistenie by teda malo kryť hodnotu jeho mesačnej výplaty a všetkých záväzkov pre rôzne náhodné životné situácie, ako napríklad vážne ochorenia, riziko invalidity alebo pracovnú neschopnosť. Po kúpe bytu by malo mať hodnotu hypotéky, ktorú si klient na kúpu bytu vezme. Takto by mal postupovať pri každom cieli, o ktorom v danom okamihu vie, že ho čaká a neminie,“ hovorí Igor Duda, senior manager finančnoporadenskej spoločnosti Swiss Life Select. Také dôvody môžu byť rôzne, medzi najčastejšie z nich patrí zaistenie vzdelania svojich potomkov, podpora partnerky na rodičovskej dovolenke alebo úspory na dôchodok.

Aktualizovať poistku pomôže finančný poradca

Ako by mali ľudia v prípadoch, keď dochádza k znehodnoteniu poistky vplyvom inflácie, postupovať? Základným krokom je podľa Filipa Bartoša, riaditeľa distribúcie a marketingu poisťovne YOUPLUS, spolupráca so svojím poradcom, ktorý by túto situáciu mal vždy reflektovať vhodnými úpravami poistných súm a voľbou rizík. „Úplne neodporúčame uzavretie automatických navyšovaní poistných súm, napríklad indexáciu. Lepšie je dohodnúť si schôdzku so svojím poradcom, a ten potom môže na základe pravidelného servisu revidovať klientove potreby,“ uvádza Bartoš.

Aby poistný produkt stopercentne plnil svoju úlohu, musí vždy vystihovať reálnu situáciu človeka a takisto reálnu ekonomickú situáciu prostredia, v ktorom sa nachádza. „V prípade životného poistenia je to aktuálny pomer medzi príjmom klienta, jeho nákladmi, záväzkami a cieľmi, ktoré si chce splniť a ktoré má teda daná zmluva životného poistenia chrániť,“ vysvetľuje Duda.

Realita je však iná. Ľudia totiž v časoch krízy nechcú vynaložiť ďalšie finančné prostriedky na zvýšenie životného či rizikového poistenia, napriek tomu, že väčšinou ide o jediný spôsob, ako v prípade nešťastia zaopatriť svoje najbližšie okolie. „Klienti sa v tejto situácii, bohužiaľ, sami nijako nesprávajú. Zmena postoja prichádza spravidla s návštevou finančného poradcu, ktorý klienta edukuje a vysvetľuje mu dôsledky chybne nastavenej poistnej ochrany. Na indexáciu poistnej sumy sa nechá presvedčiť zhruba štyridsať percent ľudí za predpokladu, že majú voľné prostriedky na navýšenie poistných súm,“ uzatvára Duda s tým, že častejšie si poistku aktualizujú ľudia s vyšším vzdelaním.