Výrobný riaditeľ Mercedesu Michael Schiebe minulý týždeň prehovoril k robotníkom priamo v Sindelfingene, v závode starom sto jedenásť rokov. Podľa agentúry Reuters im povedal, že bez zníženia nákladov bude musieť firma zatvoriť jeden montážny a jeden pohonný závod v Nemecku. Išlo o nezvyčajne priame varovanie – dosiaľ sa podobné signály objavovali skôr opatrne, v tlačových správach.
Obsah článku – Mercedes:
Čo presne padlo
Ktorý závod konkrétne, Schiebe nepovedal. Opísal ich len podľa funkcie – jeden vyrába karosérie a zabezpečuje finálnu montáž, druhý motory, prevodovky alebo elektrické pohony. Mercedes pre Reuters dodal, že chce udržať všetky nemecké lokality, ale potrebuje na to „rámcové podmienky, ktoré zvýšia produktivitu“. Nič definitívne teda zatiaľ nepadlo – firma skôr ukazuje, na čom bude záležať.
Čitajte viac: Formulár W-8BEN a zdaňovanie amerických dividend v ČR a SR
Prečo práve teraz
Hlavným dôvodom sú mzdové náklady, hoci Mercedes spomína aj celkovú produktivitu. Podľa inštitútu IW Köln sú jednotkové mzdové náklady v Nemecku asi o 22 percent vyššie než priemer 27 porovnávaných krajín, o 15 percent nad eurozónou. Zväz VDA uvádza, že mzdy v automobilovom sektore v roku 2024 presiahli 65 eur na hodinu. Najvýraznejšie to ukazuje porovnanie s Maďarskom – náklady v závode Kecskemét sú o 70 percent nižšie, čo už raz viedlo k presunu výroby malých vozidiel a modelu G-Class. Ak sa tento rozdiel ďalej nezmenší, dá sa čakať podobné rozhodnutie aj inde.
Mercedes v tom nie je sám
Varovanie zapadá do širšieho obrazu nemeckého automobilového priemyslu. Zaznelo uprostred protestov odborov IG Metall, ktorých sa 21. a 22. septembra zúčastnilo odhadom 175-tisíc ľudí z automobilového sektora. Volkswagen medzitým spustil vlastnú reštrukturalizáciu po varovaní pred poklesom zisku a Audi priznalo riziko zatvorenia závodu v Neckarsulme z rovnakého dôvodu. Neide teda o krok jednej firmy, ale o signál, že celé odvetvie hľadá odpoveď na otázku konkurencieschopnosti voči lacnejším lokalitám.
Mohlo by Vás zaujímať: Octrado recenzia
Reakcia odborov a trhu
Podnikový výbor Mercedesu reagoval odmietavo – hrozbu zatvorením označil za neprijateľný spôsob vyjednávania, skôr nátlak než partnerskú debatu. Hovorca firmy Schiebeho slová potvrdil, termín rozhodnutia však neoznámil. Investori reagovali obozretne: akcie Mercedes-Benz sa na burze Xetra pohybovali okolo 43,22 eura, hlboko pod 52-týždňovým maximom 62,34 eura z 5. januára. Na túto úroveň by sa museli vrátiť o viac než 44 percent, čo naznačuje, že trh berie varovanie ako signál reálnych problémov, nie len vyjednávaciu taktiku.
Zdroj fotky: Adobe Stock
Paradox menom Rastatt
Zaujímavé je, že Mercedes do nemeckých prevádzok investuje aj naďalej. Len pár dní pred Schiebeho vystúpením spustil závod v Rastatte sériovú výrobu nového modelu GLA. Firma pritom nikde nešpecifikovala, ktoré závody sú zatvorením skutočne ohrozené, takže z toho nemožno usudzovať, že ide práve o Rastatt. Skôr to ukazuje rozporuplnosť situácie – Mercedes sa na jednej strane vyhráža zatvorením, na druhej strane ďalej rozdeľuje výrobu nových modelov medzi nemecké závody, kým nepadne konečné rozhodnutie.
Čítajte viac: FX Junction
