ETF: Kam s hotovosťou, ktorú práve nepotrebujete? Sporiaci účet je odpoveď, ktorú pozná takmer každý. Menej ľudí však tuší, že existuje alternatíva kopírujúca úrok centrálnej banky takmer jedna k jednej – peňažné ETF fondy, medzi investormi najznámejšie pod tickermi XEON a CSH2.
Obsah článku:
Čo sa skrýva za pojmom „overnight swap“
Princíp je až prekvapivo jednoduchý. XEON, celým názvom Xtrackers II EUR Overnight Rate Swap UCITS ETF, sleduje eurovú sadzbu €STR – úrok, za ktorý si banky medzi sebou požičiavajú peniaze na jednu noc a ktorý určuje Európska centrálna banka. Fond hotovosť nedrží priamo. Namiesto toho uzatvára swapovú zmluvu s protistranou, vďaka ktorej jeho výkonnosť túto sadzbu kopíruje, len mínus poplatok za správu. Ten podľa JustETF predstavuje iba 0,10 % ročne a fond pritom spravuje viac než 22 miliárd eur – patrí tak medzi najväčšie fondy tohto typu v Európe.
CSH2, teda Amundi Smart Overnight Return UCITS ETF, robí v podstate to isté, navyše ponúka aj verziu zaistenú proti výkyvom libry. Bankový vklad to však nie je. Chýba poistenie vkladov a swapová konštrukcia so sebou nesie – hoci obmedzené a kolateralizované – riziko protistrany, ako upozorňuje Financial Expert Class. V praxi ide o stotiny percenta denne, takže sa fond správa prakticky ako hotovostný ekvivalent.
Môže sa vám páčiť: V zákulisí čínskeho boomu – Aké škody spôsobujú SHEIN a Temu európskej ekonomike?
Koľko dnes centrálne banky skutočne platia
Sadzba, ktorú tieto fondy kopírujú, nie je žiadna abstrakcia. ECB v júni 2026 zvýšila úrokové sadzby a depozitná sadzba teraz zostáva na úrovni 2,25 percenta – potvrdzuje to oficiálne oznámenie ECB. U nás plní podobnú úlohu dvojtýždňová repo sadzba ČNB. Tá zostala na augustovom zasadnutí nezmenená, na úrovni 3,75 percenta – píše o tom BusinessInfo.cz. Eurové peňažné ETF fondy ako XEON a CSH2 sa držia €STR, teda blízko sadzby ECB. Korunové sporiace účty vychádzajú z repo sadzby ČNB – banka si z nej však ukrojí svoj diel skôr, než čokoľvek uvidí klient.
ETF: Kde presne mizne ten rozdiel
Banky zvyčajne úročia sporiace účty citeľne pod repo sadzbou a práve tento rozdiel je ich maržou. K tomu sa pridáva pätnásťpercentná zrážková daň z úroku, ktorú banka strhne automaticky, bez možnosti s ňou akokoľvek pracovať. Pri peňažných ETF fondoch výnos neplynie z vyplácaného úroku, ale z rastu ceny podielovej jednotky – preto sa riadi pravidlami pre zdaňovanie cenných papierov, nie úrokov. Existujú tu dve cesty k oslobodeniu, ako píše Taxorio: ak ročný súčet príjmov z predaja cenných papierov neprekročí 100 000 korún, daň sa neplatí bez ohľadu na dĺžku držby. Nad túto sumu nastupuje trojročný časový test. Keď ho investor splní, zisk je od 1. januára 2026 oslobodený bez horného limitu – skorší strop 40 miliónov korún bol pre akcie a ETF zrušený, spresňuje NeoTax.
Prečítajte si viac: Dotykačka
Čo si z toho vziať
Peňažné ETF fondy dávajú investorom prístup takmer k plnej sadzbe centrálnej banky, bez bankovej marže a s daňovým režimom, ktorý pri splnení podmienok vychádza výhodnejšie než klasický sporiaci účet. Za bezrizikový bankový produkt ich však rozhodne považovať nemožno – chýba poistenie vkladov a zostáva tu minimálne swapové riziko. Voľba medzi sporiacim účtom a peňažným ETF fondom tak napokon závisí od konkrétnej situácie: koľko peňazí je v hre, na ako dlho a či je človek ochotný viesť si evidenciu na daňové účely. Tento text neslúži ako investičné ani daňové odporúčanie.
Mohlo by sa vám páčiť: crypto4me
